Štruktúra a usporiadanie vlákien v
spriadaná netkaná textília hrajú kľúčovú úlohu pri určovaní jeho pevnosti, trvanlivosti a rozmerovej stability. Tu je postup:
Orientácia a zarovnanie:
Orientácia a usporiadanie vlákien v tkanine ovplyvňuje jej mechanické vlastnosti. V netkanej textílii spájanej pri zvlákňovaní sú vlákna typicky orientované náhodným alebo polonáhodným spôsobom.
Náhodná orientácia vlákien prispieva k izotropným mechanickým vlastnostiam, čo znamená, že tkanina vykazuje podobnú pevnosť a správanie vo všetkých smeroch.
Zarovnanie vlákien pozdĺž hlavných smerov napätia môže zvýšiť pevnosť v ťahu a odolnosť proti roztrhnutiu v týchto smeroch.
Zapletenie vlákien:
Zapletenie vlákien sa týka vzájomného spojenia a prepletenia vlákien v štruktúre tkaniny. V pradenej netkanej textílii sú vlákna počas výroby mechanicky spájané alebo zapletené.
Zapletenie vlákien zvyšuje súdržnosť a stabilitu tkaniny a bráni tomu, aby sa jednotlivé vlákna posúvali alebo migrovali v tkanine.
Väčšie zapletenie vlákien zvyčajne vedie k zlepšenej pevnosti v ťahu, odolnosti proti roztrhnutiu a rozmerovej stabilite tkaniny.
Priemer vlákna a rozloženie:
Priemer vlákien použitých v netkanej textílii spájanej pri zvlákňovaní sa môže meniť v závislosti od výrobného procesu a typu polyméru.
Jemnejšie vlákna vo všeobecnosti prispievajú k hladšej povrchovej štruktúre a mäkšiemu pocitu z ruky, ale môžu obetovať určitú silu a odolnosť v porovnaní s hrubšími vláknami.
Rozloženie priemerov vlákien v tkanine môže ovplyvniť jej celkovú rovnomernosť, pevnosť a vzhľad. Rovnomernejšie rozloženie priemerov vlákien zvyčajne vedie k konzistentnejšiemu a predvídateľnejšiemu výkonu tkaniny.
Mechanizmy lepenia:
Mechanizmy spájania používané na konsolidáciu vlákien v netkanej textílii spájanej pri zvlákňovaní tiež ovplyvňujú jej štruktúrnu integritu a mechanické vlastnosti.
Na vytvorenie spojov medzi vláknami možno použiť tepelné spájanie, mechanické spájanie (napr. vpichovanie) alebo chemické spájanie (napr. lepenie).
Správne spojenie zaisťuje, že vlákna zostanú bezpečne pripevnené k sebe, čo prispieva k pevnosti, trvanlivosti a odolnosti tkaniny voči deformácii.
Hustota a pórovitosť:
Hustota vlákien v tkanine, ako aj pórovitosť alebo voľný priestor medzi vláknami ovplyvňujú jej mechanické vlastnosti a priedušnosť.
Vyššia hustota vlákien vo všeobecnosti vedie k hustejšej, kompaktnejšej tkanine so zvýšenou pevnosťou a odolnosťou proti roztrhnutiu.
Riadená pórovitosť umožňuje priepustnosť vzduchu a vlhkosti, vďaka čomu je tkanina priedušná a pohodlná pre určité aplikácie, ako sú hygienické výrobky alebo filtračné médiá.